Šmolin blog

K blogu sa vraciam po dvoch rokoch. Až teraz mi došlo, ako rýchlo zbehli. A úprimne priznávam, že písanie mi ani veľmi nechýbalo. Ďatľovanie je súčasťou mojej práce a trávim v nej viac času, než by sa mi to hodilo. K monitoru sa vraciam v podobnej zostave ako pred oným časom - sama. Narozdiel od mojich prvých blogov sa už necítim ani dotknutá, ani frustrovaná, bezmocná a ani prehnane ambiciózna. Asi som sa z druhého desaťročia presunula na prah tretieho a ani to nebolelo.

Za posledných 24 mesiacov som stihla:

1. chovať psa
2. rozísť sa so snúbencom
3. prestať chovať psa
4. dvakrát podať výpoveď  v práci (vždy v inej a vždy s nadšením)
5. byť vo vzťahu tou druhou
6. flirtovať
7. cítiť sa úžasne a príťažlivo
8. začať nový vzťah
9. presťahovať sa o 400 km
10. cítiť sa neschopná a nepotrebná
11. cítiť sa šikovná ale lenivá
12. pracovať dobrovoľne do neskorého večera
13. uvariť bulharskú musaku
14. prejsť svojou prvou operáciou
15. privyrobiť si prvú pooperačnú jazvu
16. opäť sa presťahovať o 400 km (naspäť)
17. opäť pracovať do neskorého večera (tentokrát s chuťou - blbá)
18. prestať sa báť pavúkov
19. neštítiť sa pavučín
20. nebáť sa nocovať v rokmi neobývanej chalupe v lese bez WC
21. vychutnávať si pobyt v rodnom kraji
22. obľúbiť si Červeného trpaslíka
23. naučiť sa VŽDY vidieť pozitíva vo všetkom, čoho sa dopustím
24. prihlásiť sa na kurz urdštiny
    
25. a konečne prestať panikáriť okolo odchodu partnera do Pákistanu!!!  Veď možno sa čoskoro vyberiem za ním.
    

Stále nemám rada babie leto, lebo pri obede na záhradke lietajú osy. Trochu ma znechucuje zimná kolekcia v obchodoch a  západ slnka pred ôsmou večer.