19.10.2006
Vedela som, že príde deň, kedy opäť obnovím svoju spisovateľskú dušu. Len som nečakala, že táto príležitosť vystrieda 4 roky vzťahu s človekom, ktorého som mala tak rada, že som si myslela, že sa viac už snáď ani nedá. Až kým mi pred 17 dňami nepovedal, že svadbu (ktorá sa mala konať za 12 dní) zrušíme a že potrebuje čas na premýšľanie.
Ako to už v mojej povahe chodí, vzpierala som sa, chcela diskutovať, komunikovať, ale napokon som mu dala čas i priestor – a presťahovala sa ku kámoške.
Ešte do včera som sa utvrdzovala v tom, že chcem s ním skončiť a naplno rozbehnúť svoj nový život a pritom som v kútiku srdca dúfala, že sa to nejak spraví a že ma presvedčí o svojej láske. Nuž počas svojho rozmýšľania prišiel na to, že ma už nemiluje a že vo mne vidí svojho najlepšieho priateľa, akého kedy mal. Tak teraz neviem, či mi namazal med okolo okolo úst, aby zalepil moje ďalšie otázky typu „ako je možné prestať niekoho milovať“, "prečo teraz", "miluješ inú" a pod.
Ale nezalepil.
V takej situácii neviem mlčať a neplakať aj keď sa to asi od správnej dámy očakáva, ale nešlo to. Moje Naštvané a Podvedené Ja (NPJ) cítilo potrebu naservírovať mu, čo si o tom všetkom myslím. NPJ chrlilo myšlienku jednu za druhou, a moje DSUJ (dôstojné a strategicky uvažujúce ja) sa občas nestačilo diviť, avšak temperament NPJ bol silnejší.
Z tejto situácie teda nie je cesty späť a začína moloch zvaný „delenie majetku“ – alebo rozvod na nečisto.
Všetko čo máme delené 2. Príšerné, nikdy som si nemyslela, že to stretne i mňa.
4 roky vzťahu dvoch dosť odlišných pováh sú teda v ťahu. Moje biologické hodiny chcú mať vedľa seba spoľahlivého, úprimného, citlivého chlapa, ktorého stihnem dobre spoznať, budem mu maximálne dôverovať a on bude dôverovať mne. Bude zrelý na život so mnou a dostatočne bláznivý a bude vo mne vidieť chytrú a mimochodom tú pravú… Ako tak nad tým premýšľam, prichádzam na to, že si ešte nejaký čas budem kráčať len po boku mojich myšlienok a predstáv.
Ach jaj som tak vytočená a je to asi vidieť, mám to napísané na čele a kdekoľvek sa objavím, každý si to prečíta.
Inak stále mám pocit, že mi z toho (vlastne už predchádzajúceho) vzťahu nevyplynulo žiadne ponaučenie. Asi je ešte priskoro na akékoľvek ďalšie partnerstvo a vlastne ani sama nechcem klin klinom vybíjat. Nuž idem sa pripraviť na život slobodnej a samostatnej ženy.
Pozn.: Mám prečítaný celý blog-seriál o „Pravej blond“ a čítam si to vždy, keď potrebujem povzbudiť. Práve ten ma motivoval pustiť svoje myšlenky na papier (resp. premeniť ich na nulky a jedničky, ktoré budú zaberať pár kilobytov na disku či na portále). Sú to už dlhé roky, čo som nenapísala ani riadok, takže toto je tá pravá příležitost rozhýbať ľavú hemisféru (alebo pravú?).

Komentáre
sila
btw, kde najdem ten seriál o pravej blond?
uf
Nie je to také hrozné