Šmolin blog

Všetko zlé je na niečo dobré. V následujúci deň stačil jeden telefonát s otcom, jedna SMS kámoškám a jeden mail všetkým ostatným (nie všetkým, skôr len známym) a môj telefón nezostal ani minútu v kľude. Bol to deň v slzavom údolí, došli mi vreckovky, štípal ma nos, pálili oči a pri štvrtom telefonáte sa mi pomaly začali mínať slová. Mojim kámoškám zase dochádzali voľné minúty, ale stihli mi naplánovať program na 3 víkendy. V núdzi poznáš priateľa (pozor, nie toho, ktorý ma nedávno nazval svojím najlepším priateľom), som z toho namäkko, ale podporili ma aj tí, od ktorých by som to nečakala.

 

Dobre, mám za sebou skoro mesiac bez svojho doterajšieho parťáka a cítim sa dobre (dobre je na trojku). V mojom obľúbenom blogu bolo raz krásne napísané, že na zlomenú ženskú dušu účinkujú 2 recepty: zmena účesu, návšteva astrologičky a ja pridávam nákupy drobných radostí (obzvlášť voňavá kozmetika a kvety). Vynechávam astrologičku / veštkyňu / numerologičku / kartárku (alebo čo sú to za špecializácie), pretože sa bojím, že mi vyveštia absolútnu smolu až do konca života a toto mi určite nepomôže.

 

Rovno sa pustím do zmeny účesu. Nebude to ľahké, pretože moja kaderníčka bude mať pochopiteľne viac otázok než inokedy, keďže sme spolu vymýšľali svadobný účes a mali to krásne naplánované. Celú skrášľovaciu kúru som ale zrušila jednou SMSkou.

OK, už s tým prestanem, už na to nemyslím a keď na to myslím, dívam sa na celú vec s prehľadom. Dokážem bez zbytočných emócií krátko stručne povedať „Zrušili sme to, pretože sme to každý cítili inak.“

 

Uznávam občas sa zatrasie hlas a niekedy zvlhnú oči, ale nikdy nie oboje!